Možno viete, možno nie, farebný negatívny film je zo svojej podstaty veľmi podobný filmu čiernobielemu. Teda že citlivosť k svetlu zabezpečuje svetlocitlivý bromid strieborný (AgBr). Ibaže je komplikovanejší. Kým čosi svetlocitlivé a čiernobiele si doma vyrobíte sami, s farebným negatívom to možné nie je. Každý, kto by sa o to pokúsil, zožal by môj obdiv, pretože zariadenie, na ktorom by chcel film vyrobiť, rozrástlo by sa do veľkej fabriky s množstvom personálu majúceho potrebné čiastkové vedomosti … Svojho času Kodak postavil fabriku, ktorá v tom čase bola najdrahším výrobným zariadením na svete. Dnes je zakonzervovaná a o jej osudoch rozhodnú ekonómovia. Aké eufemistické označenie pre hrobárov prosperity …
Ale späť k negatívom. Ten farebný sa odlišuje od čiernobieleho nie len tým, že má viacero vrstiev. Citlivé čiernobiele ich tiež nemajú iba jednu. Hlavný rozdiel je, že farebný negatív musí obsahovať vo vrstvách niekoľko komponentov navyše. Ak má byť farebný negatív farebný uspokojivo, musí mať aspoň tri vrstvy. Každá musí byť zcitlivená nejako inak k príslušnej farbe trojfarebného modelu. To je azda pochopiteľné. Ak má byť tá konkrétna vrstva citlivá k červenej farbe, musí obsahovať niečo, čo potlačí jej citlivosť k ostatným farbám. Ako doplnenie hádam ešte treba dodať, že nech robíme, čo robíme, nikdy bromid strieborný nezbavíme citlivosti k modrej zložke svetla. Preto je prvá vrstva od objektívu smerom k podložke modrocitlivá a za žltým filtrom potom vrstvy citlivé k ostaným dvom farbám.
Každá vrstva však obsahuje ešte príslušný farbotvorný komponent. Farbotvorný komponent je látka, ktorá počas redukcie exponovaného striebra vo vývojke reaguje s reakčnou spodinou na farbu. Keď sa spomína príslušný komponent, myslí sa komponent, ktorí vytvorí komplementárnu farbu k farbe, na ktorú je vrstva citlivá. Teda modro-citlivá vrstva obsahuje farbotvorný komponent ktorý vytvorí farbu žltú, červeno-citlivá vrstva komponent tvoriaci farbu azúrovú (cyanovú), zeleno-citlivá komponent tvoriaci farbu purpurovú (magenta). Nevylučuje sa nejaká ďalšia kombinácia, napr. film Fuji Reala svojho času propagovala, že má 4 vrstvy – no to je také zjednodušenie problematiky, keďže spolu s obslužnými vrstvami tvorí sendvič o 17-18-tich vrstvách.
Komplikované? Nedalo by sa to urobiť logickejšie? Prehľadnejšie? No … nie. To čo sa zdá byť neprehľadné a komplikované je vlastne pre celý systém jednoduchšie. Ak si uvedomíme, že negatívny film funguje tak, že po vyvolaní dostaneme na danom mieste tým viac striebra, čím viac bolo miesto exponované, teda že je všetko naopak, začína to dávať zmyslel. Ak je nejaké miesto tmavočervené na negatíve bude svetloazúrové …
A možno už tušíte, že komplikácie budú pokračovať aj pri spracovaní filmov … Áno. Z histórie poznáme niekoľko pokusov o dokonalý farebný negatív. Všetky sa spracovávali v spracovateľských sadách určených pre vyvolávanie pri izbovej teplote. Ale filmový priemysel nikdy nebol založený na fotografovaní, všetok vývoj tlačili pred sebou Hollywoodske štúdiá. Kodak (a neusínajúca konkurencia) sa im zaliečal neustálym prinášaním noviniek, zlepšujúcich výsledok. A tak sa niekde okolo roku 1970 objavil proces C-41, odvodený od svojho filmárskeho brata. Dôležitú zmenu, ktorú film prináša je nový vyvolávač vo vývojke, podobne ako predchodcovia založený na para-fenylén diamíne (v skratke PPD, lebo fenylén sa vo vyspelých krajinách píše ako phenylene) a vysokú teplotu spracovania (37,8°C, teda 100°F). Obe tieto zmeny viedli k presvedčivejším farbám a ostrejšiemu výsledku, pretože zmeny viedli aj k zmene skladby filmov.
Tak teda naspäť k vyvolávaniu. Ako prvá je v celom procese vývojka. Tá obsahuje spomínaný PPD. PPD je vyvolávač, ktorý búrlivo tvorí reakčné splodiny. Tieto splodiny dokážu v príslušnej vrstve reagovať s príslušným farbotvorným komponentom. Skúste nahradiť PPD iným vyvolávačom, jeho reakčné splodiny nebudú s farbotvorným komponentom reagovať. Otázka: Vedelo by sa vo vývojke C-41 vyvolávať aj čiernobiele filmy? Odpoveď: V princípe áno, PPD sa bežne využíva aj v ČB fotografii (uvediem vývojku Atomal, A49, prípadne český Fomal). Ovšem ČB filmy nie sú pre takú vysokú teplotu stavané. A hlavné rozdiely sú v nasledovných kúpeľoch sady C-41. Ale späť. Vo vývojke sa exponovaný AgBr vyvolá na Ag a splodiny. Niektoré splodiny reagujú s farbotvorným komponentom za vzniku príslušnej farby/farbiva. Film opúšťa vývojku s vyvolaným striebrom, nevyvolaným AgBr a farbivom, vytvoreným reakciou farborvorného komoponentu s reakčnou splodinou po redukcii AgBr.

Film kvôli životnosti treba zbaviť bromidov, to vieme už zo spracovania čiernobielych filmov. Farebný film však treba zbaviť aj kovového striebra, pretože po vyvolaní je už nepotrebné, naviac cloní, zavadzia, bráni prechodu svetla miestami, ktoré sú pre nás cenné. Veď farbivo je na miestach, kde došlo k premene AgBr na striebro. Definitívne, striebro nie je viac žiadúce. Spôsob, akým sa to deje v procese C-41 sa nazýva bielenie. Chemicky – chelácia. Ľudsky – premena striebra späť na niečo rozpustné. Bielenie je neoddeliteľnou súčasťou C-41, bola by však smrťou ktoréhokoľvek tradičného čiernobieleho filmu, tento totiž nemá farebný záznam.
A ustaľovanie. Ustaľovanie sa deje veľmi podobne, ako u čiernobieleho filmu. Z dôvodov ochrany farbív sa nepoužíva thiosíran sodný, ale amónny, kvôli rýchlosti v kombinácii s thiokyanátom amónnym. Ustaľovanie sa deje dvojstupňovo, rovnako ako pri čiernobielom filme. Po ustaľovaní a praní sa vo filme už nenachádza žiadne striebro, či jeho bromidová soľ. Nič, len farbivá.

Korektúra: Peter Girman