Celosvetový pokles predaja digitálnych zrkadloviek a prechod „consumers“ z kompaktov na mobilné telefóny vypovedá o tom, že svet je sýty. Sýty gombíkov, funkcií, nekonečných možností vylepšenia reality.
Možno, že práve dnes začína doba digitálnej fotografie, ako rozumnej voľby nadšenca fotografie.
Stretávam sa však s mladými ľuďmi, ktorý by radi prešli na film po tom, čo v digitálnom ošiale otupili svoje zmysly, utratili majetky.
Ako na to?
Nuž, treba spáliť mosty za tým digitálom. Abstinenčné príznaky zvyknú robiť problémy. Schovavať si fľašku koňaku neradno.
Poviem vám, ako som ja prestal s fajčením. Keď som si povedal dosť, hodil som škatuľku cigariet o zem a rozdupal som ju. Veľmi energicky. Pomohlo to.
Takže konkrétna rada znie: D90-ku hoď o zem a rozdup ju na padrť. Potom už nikdy ani len Mixle-Pixle.
Rozumnejší spôsob je zabehnúť do najbližšieho bazáru a chytiť si aspoň jeden z analógových apáratov do ruky.  No a pokúsiť sa pri výhodnom zmennom kurze (v prospech D90) zameniť digitál za niečo na film. Pokojne aj za kino i stredoformát naraz. Nikon by som neobchádzal. Mal by však mať páčku na naťahovanie a žiaden autofocus. Je totiž vedecky dokázaná pravda, že všetky automatiky, či inteligentné pomôcky znižujú intelekt. Ostriť rukou a okom je úplne prirodzené a človek sa do toho dostane veľmi rýchlo.
Chodiť po schodoch, pamätať si telefónne čísla svojich najbližších, ostriť a nastavovať expozičné hodnoty ručne je totiž to, čo je normálne. :)
Až potom sa začnú vynárať otázky týkajúce sa fotografie. Taká tá, že „ćo si mám kúpiť?“ sa bude zdať detinská.