Fórum

You need to log in to create posts and topics.

Ako funguje farebný negatív

Možno viete, možno nie, farebný negatívny film je zo svojej podstaty veľmi podobný filmu čiernobielemu. Teda že citlivosť k svetlu zabezpečuje svetlocitlivý brobid strieborný (AgBr). Ibaže je komplikovanejší. Kým čosi svetlocitlivé a čiernobiele si doma vyrobíte sami, s farebným negatívom je to možné nie je. Každý, kto by sa o to pokúsil, zožal by môj obdiv, pretože zariadenie, na ktorom by chcel film vyrobiť, rozrástol by sa do veľkej fabriky s množstvom personálu majúceho potrebné dielčie vedomosti … Svojho času Kodak postavil fabriku, ktorá v tom čase bola najdrahšim výrobným zariadením na svete. Dnes je zakonzervovaná a o jej osudoch rozhodnú ekonómovia. Aké eufemistické označenie pre hrobárov prosperity …
Ale späť k negatívom. Ten farebný sa odlišuje od čiernobieleho nie len tým, že má viacero vrstiev. Citlivé čiernobiele ich teiž nemajú iba jednu. Hlavný rozdiel je, že farebný negatív musí obsahovať vo vrstvách niekoľko komponentov naviac. Ak má byť farebný negatív farebný uspokojivo, musí mať aspoň tri vrstvy. Každá musí byť zcitlivená nejako inak k príslušnej farbe trojfarebného modelu. To je azda pochopiteľné. Ak má byť tá konkrétna vrstva citlivá k červenej farbe, musí obsahovať niečo, čo potlačí jej citlivosť k ostatným farbám. Ako doplnenie hádam ešte treba dodať, že nech robíme, čo robíme, nikdy bromid strieborný nezbavíme citlivosti k modrej zložke svetla. Preto je prvá vrstva od objektívu smerom k podložke modrocitlivá a za žltým filtrom potom vrstvy citlive k ostaným dvom farbám.
Každá vrstva ovšem obsahuje ešte príslušný farbotvorný komponent. Farbotvorný komonent je látka, ktorá počas redukcie exponovaného striebra vo vývojke reaguje s reakčnou spodinou na farbu. Keď sa spomína príslušný kompnet, myslí sa komponet, ktorí vytvorí komplementárnu farbu k farbe, na ktorú je vrstva citlivá. Teda modro-citlivá vrstva obsahuje farbotvorný komponet ktorý vytvorý farbu žltú, červeno-citlivá vrstva kompnet tvoriaci farbu azúrovú (cyanovú), zeleno-citlivá komponent tvoriaci farbu purpurovú (magenta). Nevylučuje sa nejaká ďalšia kombinácia, napr film Fuji Reala svojho času propagovala, že má 4 vrstvy – no to je také zjednodšenie problematiky, keďže spolu s obslužnými vrstvami tvorí snedvič o 17-18-tich vrstvách.
Komplikovné? Nedalo by sa to urobiť logickejšie? Prehľadnejšie? No ... nie. To čo sa zdá byť neprehľadné a komplikované je vlastne pre celý systém jednoduchšie. Ak si uvedomíme, ze negatívny film funguje tak, že po vyvolaní dostaneme na danom mieste tým viac striebra, čím viac bolo miesto exponované, teda že je všetko naopak, začína to dávať zmyslel. Ak je nejaké miesto tmavočervené na negatíve bude svetloazúrové …
A možno už tušíte, že komplikácie budú pokračovať aj pri spracovaní filmov … Áno. Z histórie poznáme niekoľko pokusov o dokonalý farebný negatív. Všetky sa spracovávali v spracovateľských sadách určených pre vyvolávanie pri izbovej teplote. Ale filmový primysel nikdy nebol založený na fotografovaní, všetok vývoj tlačili pred sebou Hollywoodske štúdiá. Kodak (a neusínajúca konkurencia) sa im zaliečal neustálym prinášaním noviniek, zlepšujúcich výsledok. A tak sa niekde okolo roku 1970 objavil proces C-41, odvodený od svojho filmárskeho brata. Dôležitú zmenu, ktorú film prináša je nový vyvolávač vo vývojke, podobne ako predchodcovia založený na para-fenylén diamíne (v skratke PPD, lebo fenylén sa vo vyspelých krajimnách píš ako phenylene) a vysokú teplotu spracovania (37,8°C, teda 100°F). Obe tieto zmeny viedli k presvedčivejším farbám a ostrejšiemu výsledku, pretože zmeny viedli aj k zmene skladby filmov.
Tak teda naspäť k vyvolávaniu. Ako prvá je celom procese vývojka. Tá obsahuje spomínaný PPD. PPD je vyvolávač, ktorý búrlivo tvorí reakčné splodiny. Tieto spoldiny dokážu s v príslušnej vrstve reaogovať s príslušným farbotvorným komponentom. Skúste nahradiť PPD iným vyvolávačom, jeho reakčné spoldiny nebudú s farbotvorným komponentom reagovať. Otázka: Vedelo by sa vo vývojke C-41 vyvolávať aj čiernobiele filmy? Odpoveď: V princípe áno, PPD sa bežne využíva aj v ČB fotografii (uvediem vývojku Atomal, A49, prípadne český Fomal). Ovšem ČB vilmy nie sú pre takú vysokú teplotu stavané. A hlavné rozdiely sú v nasledovných kúpeľoch C-41 sady. Ale späť. Vo vývojke sa exponovaný AgBr vyvolá na Ag a splodiny, niektoré splodiny reagujú s farbotvorným komponentom za vzniku príslušnej farby/farbiva. Film opúšťa vývojku s vyvolaným striebrom, nevyvolaným AgBr a farbivom, vytvoreným reakciou farborvorného komoponentu s reakčnou splodinou po redukcii AgBr.

Film kvôli životnosti treba zbaviť bromidov, to vieme už zo spracovania čiernobielych filmov. Farebný film však treba zbaviť aj kovového striebra, pretože po vyvolaní je už nepotrebné, naviac cloní, zavadzia, bráni prechodu svetla miestami, ktoré sú pre nás cenné. Veď farbivo je na miestach, kde došlo k premene AgBr na striebro. Definitívne striebro nie je viac žiadúce. Spôsob, akým sa to deje v procese C-41 sa nazýva bielenie. Chemicky - chelácia. Ľudsky - premena striebra späť na niečo rozpustné. Bielenie je neoddeliteľnou súčasťou C-41, bola by však smrťou ktoréhokoľvek tradičného čiernobieleho filmu, tento totiž nemá farebný záznam.
A ustaľovanie. Ustaľovanie sa deje veľmi podobne, ako u čiernobieleho filmu. Z dôvodov ochrany farbív sa nepoužíva thiosíran sodný, ale amónny, kvôli rýchlosti v kombinácii s thiokyanátom amónnym. Ustaľovanie sa deje dvojstupňovo, rovnako ako pri čiernobielom filme. Po ustaľovaní a praní sa vo filme už nenachádza žiadne striebro, či jeho bromidová soľ. Nič, len farbivá.