Pre mnohych je vystup na monitore vysledkom. Pre nas, co fotografiu spracovavame aj na pocitaci – monitor je iba take kukatko. Monitor je siditko. Je uplne jedno, co si o monitoroch myslime my, monitory si idu svoje. Ked ich vidite niekde v elektroobchodoch vedla seba, vidite ake uzasne rozdiely v podani farieb su medzi monitormi uz iba jednej znacky …
Ak mas monitor dobre oprofilovany, pravidelne kalibrovany, su idealme pozorovacie podmienky, da sa pomerne dobre podla takehoto monitora predpoklad, ako vysledna fotografia bude vyzerat. Ale nikdy to nebude to iste.
Fascinuje ma, ako sa ludia budu bit do prs, ze oko odlisi miliardy farieb a ze ta fotografia vyzera na monitore inak atd. Mam taky jeden test. Velmi jednoduchy. Je to obrazok, kde ludia maju uhadnut, ktora plocha je tmavsia. No to je vzdy zabavy.

Budem sa opakovat:
Sken/snimok, ktory vyzera dobre na monitore, vyzera spravidla zle na papieri.
Sken/snimok, co vyzera dobre na papieri, spravidla nevyzera dobre na monitore.

Zovseobecnujuce pravidlo skuseneho cloveka:

Kedze my, na film fotografujuci fotografovia neukazujeme svoje dielo na negativoch, povazujem za nevychovane, ked svoje dielo ukazuju digitalisti na monitoroch, nedaj panboh na telefonoch.

Iba papier je pravda.

(Keby bolo spojenie telefonu a fotoaparatu priaznive pre fotografiu samotnu, Hasselblad by uz davno do svojich aparatov montoval nieco na telefonovanie.)