Cross Process (alias kros) je v podstate zamena vyvolavacieho procesu za nejaky iny, este zmysluplny. Uplne najcastejsie sa stretame s vyvolavanim diakov v procese C-41. Diak i farebny negativ su vo svojej podstate filmy s podobnym principom.

Negativy vyvolat v procese E-6 ide uspesne (pouzitelnost je vsak nulova) a vice versa, diak sa v procese C-41 da vyvolat rovnako, pomerne casta poziadavka. Vysledkom tej druhej kombinacie je teda negativ bez charakteristickej zltohnedej masky, s vyssou strmostou a sytejsimi farbami. Casto sa takto spracovany diak pouziva pre reklamne a vytvarne ucely. Je snad samozrejme, ze kazdy inverny film (diak) reaguje na proces pre farebne negativy odlisne.

Postupom casu niektore filmy opustili police predajni, ine nastupili. Vo vseobecnosti plati, ze najkrajsie vysledky podavali filmy Kodak Elite a film Lomo X-Pro Chrome, najhorsie vysledky potom asi Fujifilm Velvia. Velvia podava vsetky farby do silne zelena a odfiltrovat to zmysluplne sa dobre nedari. Crossovat diaky zmysel ma, ale pri nezmyselnych nakladoch.

Cross processom je vlastne aj vyvolanie CB negativu na CB diak. Uplne najlepsie vysledky sa dali sosiahnut pomocou filmu T-Max 100 a sady na pracovanie  KODAK T-MAX 100 Direct Positive Film Developing Outfit, v sucasnosti su aj na SLovensku ludia s boatymi skusenostami, ktori pomocou dvoch vyvojok, reexpozicie svetlom a dvojchromanoveho bielica dokazu urobit diak z mnohych dalsich filmov.

Za cross process nemozno povazovat vyvolanie akehokolvek CB filmu v procese C-41 (pre farebne negativy), ani E-6 (pre farebne diaky), pretoze vysledkom su vzdy ciste priehladne filmove pasiky.

Naopak, farebny negativ, aj farebny diak sa v CB procese vyvolat da. Vysledkom je vsak kakaovo-kavovy filmovy pasik, na ktorom je mozne iba z tazkostami rozonat oddelene policka. Neviem, ako sa to dari zvacsovat, ide to vsak naskenovat a vydavat za umenie :) Nepoznam nikoho, kto by to nejako po zhliadnuti prveho pokusu rozvijal dalej, takze mi to pride ako slepa ulicka (teda aspon taka na jedno oko slepa).

Cross processom je samozrejme aj mnoho dalsich postupov, je to uz ale na hrane vyznamu toho slovneho spojenia – napr vyvolanie v kave a sode a ustalenie v slanej vode, alebo vyvolanie v odvare so skumpy , vyvolavanie v moci (v moči), i to nam obcas ludia donesu (fuj)…

Pull Process – je vyvolanie filmu (prislusnym sparcovatelskym postupom) tak, ze sa nevyuziva jeho uplna citlivost. Naco to je? Daju sa rozvijat niektore vlastnosti filmov. Napr, ak chcem bohate poltony a extremne jemne zrno, temer vzdy siahnem po vhodnej vyvojke. Taketo vyvojky vsak nikdy nedokazu uplne vyuzit citlivost filmu – to samo o sebe este Pull nie je. Ale dalsim znizovanim citlivosti filmu  (teda ako sa ludovo hovori, jeho prikrmovanim) a naslednym skracovanim doby vyvolavania uz o Pull ide. Teda vezmem film Ilford FP4+, nafotim ho na E.I. 25 a vyvolam ho o polovicu kratsie – vysledkom su potom krasne poltonove fotografie, bez hlbokej ciernej. (Na druhej strane – pozname aj lepsie postupy.)

Pull Process sa hojne vyuziva aj vo farebnej fotografii, kde nam nejde len o tonalitu, ale aj o sytost farieb. Takto prikrmene a kratsie vyvolane filmy potom poskytnu makke a pastelove fotografie. Vyuzivaju hlavne portretisti, svadobni a detski fotografovia. Vyzitie sa najde aj v krajinke. Sam sa touto technikou nezaoberam, C-41 spracovavame strojom, kde sa Pull urobit neda.

Push Process – je sposob ako sa da vyuzit film na vyssiu citlivost.

Najprv trochu omacky: film ma svoju citlivost a ta sa zmenit nedat. Citlivost sa totiz meria predpisanym sposobom a kedze ide o sposob medzinarodne prijaty, vsetci svoje filmy oznacuju podla nejakej normy. Najznamejsie su normy DIN a ASA. Obe vychdazju z naexponovaneho filmu cez klin so sedou stupnicou a nasledne vyvolany v normovanej vyvojke predpisanym postupom. Vyvolany film sa potom premeria na denzitometri a stanovia sa niektore vyznamne hodnoty. U CB filmu je to bod „K“, ktory lezi 0,15D nad zavojom (teda ak si to dobre pamatam – ale ide o princip). Takto urcena zcernanie odpoveda nejakemu mnozstvu svetla a to sa potom prepocita do linearnej stupnice citlivosti (ASA), alebo logaritmickej (DIN). Kedze je postup pri urcovani bodu „K“ totozny, ide volne premienat ASA na DIN a opacne. To nepalti o dnes uz zastaralej norme GOST, kde sa hlada nejaky kriticky bod uplne inak a volne zamienanie jednotiek s jednotkou GOST mozne nie je.

Hoci zmenit citlivost na filme mozne nie je, ide lepsie – ci horsie citlivost filmu vyuzivat. Ako priklad pouzijem D-76, ktora vyuziva citlivost filmu horsie, povedzme 100-ky filmy by sa pri pre uplne vyuzitie kvalit filmu a vyvojky mali exponovat na expozicny index okolo E.I 80, naproti tomu Diafine vyuziva citlivost filmu ovela lepsie, TRI-X v kinofilme sa exponuje na E.I az 1650. To je o vyuzivani citlivosti. 

Za urcitych predpokladov pri akceptovani sraty niektorych kvalit filmu ide exponovat film na ovela vyssie E.I. ako je citlivost filmu aj u vyvojok, ktore nevyuzivaju citlivost filmu velmi dobre. Ako napriklad spominana D-76. Ak sa pozuziva neriedena, ide pravdepodobne o najlepsiu vyvojku na PUSHovanie. Pri velmi miernom naraste strmosti a akceptovatelnom naraste zrna sa da PUSHovat film TRI-X a fotografovat az na E.I.3200.

Obdobne aj T-Max400 za pouzitia vyvojky T-Max Developer. Film T-Max P3200 sa dal PUSHovat az na E.I.25000. Pritom sam film mal citlivost iba ISO 400. Film je oznacovany pismenkom „P“, aby sa vedelo, ze tu optimalne E.I ide dosiahnut iba PUSHovanim.

Co Push Process prinasa? Predovsetkym moznost fotografovania za nevhodnych svetelnych podmienok. Staci jedna 60w ziarovka v miestnosti 3x4m a fotim bez problemov. Ano, nietore postavy budu maznute, mozno vidiet trochu zrna, tvare blizko ziarovky budu prilis svetle a tie vzdialenejsie az skoro cierne, ale to iba podciarkuje atmosferu, malebnost, povedal by som.

Dalej sa Pushom da doshnut vysoky kontrast. Niekto to ma tak rad. Cierna a biela, a nic medzi tym. Alebo zrno. Ak je nieco, co z duse neznasam, tak je to ten gumovy look na digitalnych tvarach. Ak si neviem pomoct velkym formatom a pre prirodzene vyzerajuce fotografie treba na tvari nejake detaily. Knofilm s malym a peknym zrnom vie prirodzeny vzhlad podciarknut.

Ide pushovat aj farebny film, ale opat, nas stroj to neumoznuje. Existovali (a mozno este existuju) tzv zavesove stroje, kde filmy viseli v roztokoch na ramienkach a stroj v predpisanych intervaloch ramienka presuval z roztoku do roztoku. Vzdy cely film. Pushovat a Pullovat na nich bola hracka. Obzvalst na diakoch. Diaky, presnejsie Kodak Ektaxhrome 100Plus sa Pushovali o 1/2°. Malo za nasledok strmise – kontrastnejsie vysledky a vtedy modna fotografia prahla po takychto vysledkoch. Dnes sa da Pushovat i Pullovat najma doma. Staci dobre zvladnut cely proces a potom sa pustit do predlzovania, ci skracovania doby vyvolavania.

Rekapitulacia:

Push – menej exponovat a dlhsie vyvolavat

Pull – viacej exponovat a kratsie vyvolavat

Cross – vyvolam to v niecom inom.