Vobec sa necitim byt krajinkarom, aj ked som v polslednej dobe fotil hlavne vonku.
Napriek tomu si dovolim par poznamociek:
– nerozumiem povyku, ze sa toto s kinofilmom neda … ked idem von, jeden film je minimum, temer vzdy sa da povedat, ze na tom filme sa pocas fotenia svetelne podmienky velmi nemenia;

– 36 obrazkov pre mna je asi tak 5-6 zaberov, kedze kazdy fotografujem viac krat, najma z dovodov viacerych expozicii;

– mam dva oblubene filmy, von si beriem 100T-Max, ked ide o kinofilm, je velmi dolezite mat ten svoj film nacviceny;

– jedno fotenie a jedno vyvolavanie nemoze viest k frustracii, i ked kazdemu rad poradim, akykolvek neuspech zaciatocnika vedie iba k povzbudeniu, skusaj znova a nejako inak;

– mozno budem v opozicii k mnohym inym nazorom, ale so zle skladovanym filmom tazko urobit terno;

– dobry expozimeter je zakladom systematickej prace;

– svetelne podmienky sa v priebehu roka, dennej doby, ci zmeny pocasia menia, k dobrej fotografii treba idealne podmienky; tatranci si uz za zivot nieco odslapali, odplanovali a odnosili techniky, napriek tomu, ked idu okolo zaber zopakuju, svoje oblubene miesta navstevuju casto;

– vo vseobecnosti sa za dobre podmienly nepovazuju svetelne pomery medzi 10:00 a 14:00 (v letnom case 11:00 a 13:00);

– bezoblacna obloha nevedie k uspokojivym vysledkom ani po zvysok dna;

– fotografovat osoby za prudkeho svetla sa da iba v miernom protisvetle, prednu sosovku treba chranit pred dopadujucim svetlom, bez mrakov treba pouzit ucinnu odrazovu plochu;

– 100T-Max ma neuveritelne dlhu linearnu cast pracovnej charakteristiky, na film dostanes vsetko, ale pod zvacsovakom sa skratka vykryvaniu nevyhnes, ked mas na snimku 100 japonskych ucastnikov konferencie, vykryvanie sa ani urobit neda;

– Ilfordaci maju vyborny film FP4, ktory nema linernu cast pracovnej charakteristiky prilis dlhu a krivka, ktorou je tato charkteristika reprezentovana pripomina velke pretiahnute „S“;

– FP4 na rozdiel od 100T-Max je na fotografovanie velkych jasovych rozdielov s ohladom na neskorsie zvacsovanie ovela vhodnejsi, jasy i tiene sice neprenasa presne, deformuje ich, ale spolahlivo sa na papier jednoduchou expoziciou bez nadrziavania dostanu;

– okrem vhodneho filmu treba urobit rozhodnutie aj o vhodnej vyvojke;

– toto si zasluzi samostatnu odrazku: VHODNE SU VYROVNAVAJUCE VYVOJKY;

– vyrovnavajuca vyvojka je D-23;

– este lepsia je vyrovnavajuca dvojkupelova vyvojka DD-23, alebo nieco ine s rovnakym principom;

– skoro bezstarostna je vyvojka Diafine, osobna skusenost je, ze ta original je ta najlepsia;

– vyrovnavaju skoro vsetky pyro-vyvojky, bombasticka je vyvojka Tanol;

– riedenim vyvojok a standom, ci semistandom sa dosahuje rovnako vyrazny vyrovnavajuci ucinok, mne sa ovsem nepaci, vysledok mi pride prilis placaty, ale ked nevies, Rodinal 1:100 a jedna hodina bez pohybu, samozrejme po uvodnom preklapani, vysledok isti;

– kombinaciou vhodneho filmu, vhodnej vyvojky, vyberom vhodnych svetelnych podmienok, vykryvanim pod zvcsovako sa da po rokoch skusania dosiahnut pozeratelny vysledok