Nieco zo skoleni v Kodaku::

  • T-Grain je chranene oznacenie Kodaku – ide o technologiu plochych krystalov. Napr. Ilford si ich oznacuje Delta.
  • Tato technologia vznikla z nedostatku striebra, jeho pri vyrobe filmov spotreba vyrazne prekracovala tazbu.
  • Zakladny predpoklad je, ze pre dosiahnutie pozadovaneho efektu je mnozstvo potrebnej energie nepriamo umerne ucinnej ploche krystalu. Logicky, placaty krystal natoceny plochou kolmo k zdroju svetla potrebuje take iste mnozstvo energie, ake potrebuje ten tradicny s rovnakym priemetom.
  • Cenu filmu neovplyvnuje iba mnozstvo striebra (hoci narast ceny s bliziacim sa jeho nedostatkom mozno predpokladat), ale aj narocnost pouzitych technologii. Napr. samotne riadenie tvaru vznikajuceho krystalu, alebo aj nanasanie emulznych vrstiev, pretoze prave tu sa ovplyvnuje orientacia krystalov.
  • Kedze nove filmy maju menej striebra, po spravnom vyvolani su filmy menej huste. Ten rozdiel je viditelny okom. Mozno preto sa starym bardom tieto filmy sprotivili. Vyvolanie na „oku lahodiacu“ denzitu vedie k malej katastrofe.
  • Vyssiemu scernaniu ciastocne pomahaju aj reakcne splodiny (podobne ako pri pyrovyvolavani), preto boli pre tieto filmy vyvinute moderne vyvojky. Za vsetky spomeniem X-Tol.  T-Maxy, Delty teda principialne nepatria do D-76-ky, ci ID11-ky. Ze Delta100 vychadza pekne v ID-11-ke, je asi nahoda.
  • Pri vzniku zamyslaneho radu filmov T-Max, ktory mal nahradit Tri-X-y, XX-y a Plus-X-y, bola snaha o uspokojenie odvekych tuzieb fotografujucej verejnosti: vysoka ostrost, nizka zrnitost, dlha priamkova cast pracovnej charakteristiky (urcite si vymyslite este 10 chimerickych vlastnosti). Po uvedeni filmov na trh a nadsenych prvych ohlasoch si vsak niektori uvedomili, ze kral je nahy. Filmy nebolo mozne vyvolavat tradicnym sposobom, vysoka ostrost vedie zaroven k zvyseniu dojmu nepeknej zrnitosti, malo viditelne zrno bolo pre zmenu casto vnimane velmi negativne. Dlha priamkova cast pracovnej charakteristiky v praxy bola obrovskym sklamaniam. Na jednom policku zachytis spravne cely rozsah fotografovanych jasov, ale takyto negativ neskopirujes/nenazvacsujes na papier cely. (Taky Tri-X – naopak -sice svetla i tiene deformuje, ale oko si nic nevsimne a na zvacseninu sa dostane vsetko.) A mnoho dalsich nepristojnosti. Nakoniec sa stalo, ze cast publika filmy ohrdla a vratila sa k osvedcenym filmom. Cast si ale nove filmy oblubila. Uz vtedy sa populacia zacala delit na „analogistov“ a „digitalistov“. Digitalisti su vsak skupina ludi velmi promiskuitna, kym my, tarbavi a zaostali analogisti nie sme neverni prave pre neochotu hladat si nejaku tu bokovku.
  • Pre vsetko toto sa Kodak rozhodol ponechat v predaji obe skupiny filmov. Tu tradicnu vsak postihla nenapadna inovacia. Ploche krystaly sa neskor ciastocne dostali do vsetkych filmov.
  • Vysoka ostrost emulzii s plochymi krystalmi mozno vysvetlit takto: Vhodne vyvojky nemaju vyraznu schopnost rozpustat a ohlodavat kovove striebro. Tvar plocheho striebra s ostrou hranou rovnako prispieva k ostrosti. Nakoniec ale najdolezitejsim faktorom je hrubka emulznej vrstvy (vrstiev). Ak do vrstvy vnikne tenky kolmy luc svetla, cast sa odrazi, cast sa rozptyli po prechode do vrstvy a cast sa rozptyluje este dalej. Na konci svojej drahy sa opat odrazi a znova rozptyli. Luc svetla logicky nevytvori zaznam v tvare ostro ohraniceneho bodu, ale v tzv. rozptylovom kruzku***. Jeho zcernanie potom dobre popise funkcia e na minus x na druhu +/- nejake parametre. Dva kruzky blizsie a blizsie k sebe postupne splynu. Kedze prve rozptylnie  ma v reze vrstvy tvar kuzela, je na druhej strane emulznej vrstvy kuzel ukonceny kruhom tym vacsim, cim je vrstva hrubsia. Tensie vrstvy maju teda mensie rozptylove kruzky. No a nakoniec, ostrost je (volne) definovana ako schopnost rozlisit zaznam dvoch tenkych lucov pri sebe. Cim sa lucov, ktorych kruzky este ide od seba rozlisit, na milimeter zmesti viac, tym je film ostrejsi.
  • Dolezitym faktom este je, ze bod vytvarajuce luce stretavajuce sa z celeho objektivu sa maju stretnut idealne v rovine. Pod roznymi uhlami stretajuce luce inak ostry bod vytvarajuci v idealnej ploche postupuju pod tymito uhlami dalej, cim je vrstva hrubisa, tym vacsi rozptylovy kruzok vytvoria.
  • Lahko uhadnut, ze sa spociatku technologia plochych krystalov neujala iba preto, ze jej nadsenci chceli prist s niecim absolutne prevratnym, miesto toho, aby tuto technologiu pouzivali striedmo a ku prospechu. Ich dalsi prienik do filmov bol vsak uz pod taktovkou ekonomov.
  • Dalsim takym sebevrazednym sialenstvom Kodaku bol napad, ze ked digitalna technologia nahradi filmy, nebude Kodak tak vyznamne zavisly na tazbe striebra. Raz – dva razy sa desat rokov (podobne ako u filmov) uvedie na trh nejaku digitalnu novinku a ostane kralom trhu.
  • Mozno si spomeniete i na system APS, ktory kracal s uvedenim T-Grain ruka v ruke. Ploche krystaly totiz davali v amaterskom prostredi predpoklad osterej fotografie i pri zmensenom formate negativu.

*** COC – Circle of confusion