Co to je dvojkupelove vyvolavanie?
Dvojkupelove vyvolavanie ma pociatky uz v prvej plolovici 20-teho storocia.  Nic nove. Znie to trosku tajomne, ked dnesny trend je robit veci skor instantne. Roztrhnes sacok, obsah vsypes do vody, zamiesas a puding je hotovy …


Kazdy snad tusi, ze k dokonalosti treba veci obcas ohybat okolo niekolkych fyzikalnych zakonov (i ked ide o chemiu) a obist prekazky malymi obchdzkami.


Ale preco v pripade vyvolavania? Vysvetlenie je napodiv velmi jednoduche. Cielom je v prvom kupeli vyvojky dostat do emulzie nasho filmu vyvolavacie latky bez toho, aby sa exponovany bromid strieborny (svetlocitliva molekula zacal menit na striebro. No a v druhom kupeli potom zabezpecit zasadite prostredie, aby sa vyvolavacie latky aktivovali a zacali bromid na pozadovane striebro redukovat.

Vyhod je hned niekolko.

  • predlzenie zivotnosti vyvojky; vyvolavacia latka bez zasaditeho prostredia podlieha oxidacii  vyznamne pomalsie;
  • mnozstvo vyvolanych filmov na mnozstvo chemikalii vyrazne narastie;
  • vyvolavanie je ovela menej citlive na presnost;
  • vyvolavaci cas sa nepredlzuje po vyvolani predchadzajucich filmoch tak, ako je tomu u komplexnych vyvojiek

Jedna vyhoda vsak stoji nadovsetko. Film ako taky musi mat nejaku strmost – kontrast, ked chcete – ktory je naladeny na priemerne makko osvetlenu scenu. Takto sa nam to paci, ked pracujeme v kontrolovatelnych svetelnych poomienkach. Napriklad v atelieri mame k dispozicii nekonecne mnozstvo sposobov, ako model nasvietit.
V exterieri vsak existuje jeden hlavny zdroj svetla a niekolko vedlajsich, ktore vsak nemusia byt vobec k dispozicii. Napr prudke slnko, bezoblacna obloha, ziadna biela stena v blizkosti, to je temer neriesitelna svetelna konstrukcia.
Skoro vzdy sa musime pohybovat medzi idealnymi a uplne nevhodnymi podmienkami. Skoro vzdy su vysledkom nepekne kontrastne negativy.
K viditelneu zlepseniu vsak pomoze vyvolavat vyrovnavajuco. Teda tak, aby kontrast medzi plochami s velkymi rozdielmi bol co najmensi, zaroven aby sa zachoval kontrast medzi plochami s malymi rozdielmi v osvetleni.

Vyvolvanie dvojkupelovo je krasny sposob, ako vyvolavat vyrovnavajuco. Emulzia filmu dokaze pojat iba obmedzeny objem vyvolavaca, ktory sa po preneseni do druheho roztoku spotrebuje cely na silne exponovanych miestach a dalej nepokarcuje, zatial co na menej exponovanych miestach bude vyvolavaca dostatok a vyvolanie exponovaneho bromidu prebehne dokonca. Este raz a pomaly: viac exponovane miesta sa vyvolaju menej a menej exponovae miesta sa vyvolaju viac ako v komplexnej vyvojke.

Skusit sa to vsak da aj s  dostupnymi koplexnymi vyvojkami, napr D-76. Ide to dokonca viacerymi sposobmi:

  • D-76 ako prvy kupel (nazvyme ho „A“), borax (dostupna zasada) ako druhy kupel(nazvyme ho „B“;
  • D-76 ako A, siricitan ako B
  • vyvolavac (s nepatrnym mnozstvom siricitanu) ako A, zvysny siricitan, + borax ako B
  • pytlicek A z ID 11 ako A a pylicek B ako diel B
:)

Takze prve tri som skusal a potvrdzujm, ze funguju plus/minus rovnako a vyrovnavajuco. V prvych dvoch pripadoch ovsem nejde o prave dvojkupelove vyvolavanie, iba mierne dobiehanie vyvolavanie tienov v zasaditom prostredi. Rovnako tak je mozne pouzit aj obycajnu vodu po D-76ke, pripadne niekolkorake vracanie filmu z vyvojky do vody a spat. Na kratky okamih vyvojka, potom na dlhsi cas voda.

Ak v tom clovek hlada nejaky zmysel, nech sa paci. Ale vyznam ma vlastne iba zjednodusena D-23 ako dvojkupelova , tzv DD-23, pripadne Stoecklerova vyvojka (niektore filmy vsak tvoria tzv dichroicky zavoj – toto nie nie je iba teoria). Skoda je unuvat sa navazovanim KBr, Hydrochinonu ci inych exotickych primesi, ked DD-23 funguje luxusne a principialne je velmi lacna. D-23 sa vysledkom podoba na D-76 tak velmi, ze ani odbornik nepozna rozdiel, ked ich clovek porovnava pri subeznom teste, D-23 dava o nieco maksi vysledok, co sa pri pouziti tejto vyvojky v kombe s boraxom da este zvyraznit.

DD-23 je vsobecne pouzitelna, snad by som ju nepouzil ako ultraostru vyvojku, na push je urcite mnohokrat lepsia D-76. Inak pre portret, krajina uplne skvela. Nebude sa mozno pacit kinofilmistom, strednoformatnici, ci VF-tnici budu krochkat. A samozrejme vsetci ti, co expoziciu v extrieri odhaduju.

Pre porovnanie, taka Diafine je trosku sofistikovanejsia, pretoze do kupela A naprali pravdepodobne 3 vyvolavace tak, aby sa i do tenkej vrstvy dostalo co najviac. No a diel B potom pachne po nejakom uhlicitane … Velmi tajomne….