Ako pracuje čiernobiely film?

10. novembra 2019 Vypnuté Od foto.sk

Možno to viete, možno nie,  cesta k dnešnej podobe fotografie je dlhá a do dnešnej podoby bolo potrebné objaviť nemálo drobností, i nadšenie nejedného bádateľa.

Možno ste hračička, early adopter či sponzor pokroku. Ja som ostal verný filmu. Úplne najviac tomu čiernobielemu. A s radosťou pozorujem, že film do rúk berú mladí ľudia a keď sa s ním u nás  zastavia, sledujem nadšenie pre staromódnu techniku i pre ten film, ktorý nie a nie umrieť. Sme predstavitelia bizarného sveta, ktorý rád nazývam „Film Punk“. Hovoriť o ňom i o tom ako sa spracováva je stále aktuálne.

Dobre teda, čo je to film. Film je predovšetkým svetlocitlivý materiál, až do úplného spracovania sa musí uchovať v tme, osvetľuje sa iba počas samotného fotografovania na veľmi krátku dobu, a to premietaním fotografovanej scény na jeho povrch.

Film sa skladá z ohybnej podložky a želatíny do ktorej sa počas výroby rozmieša niekoľko chemikálií, z ktorých najdôležitejšou je bromid strieborný (AgBr). Niekedy sa neprávne tejto želatínovej vrstve hovorí emulzia, ale hoci ide o koloidný roztok, nepopisuje ju správne.

AgBr má tú vlastnosť, že prijatím i veľmi malého množstva svetla sa vnáša na molekulárnej úrovni malá nepravidelnosť, ktorá má za následok, že počas vyvolávania sa bromid redukuje na striebro a bromidovú splodinu. Bromid s poruchou v mriežke sa redukuje významne ochotnejšie. Striebro sa stáva tým požadovaným záznamom, ktorý pozorujeme ako sčernanie – odborne – denzitu.

Ako ale bromid redukovať? Na to nám slúži vývojka. Pesnejšie jej komponent (či viacero komponentov tej istej podstaty) – vyvolávač. Vyvolávač má schopnosť vstúpiť s bromidom strieborným do oxydačno – redukčnej reakcie. Opäť pripomínam, že ten exponovaný bromid oveľa ochotnejšie, ako svetlom netknutý.

Dnes poznáme mnoho vyvolávačov, ich vývoj sa prakticky nezastavil, ale z historického hľadiska spomeniem dnes iba dva: metol a hydrochinon. Obe tieto látky (vlastne skoro všetky vyvolávače) majú podobnú stavbu. Základom je benzénové jadro s naviazanými skupinami radikálov – ide teda o aromatické uhľovodíky s určitými pravidlami. To je, tak akurát všetko, čo o nich treba vedieť, pre fotografa je skôr dôležité vedieť, že sú škodlivé a kde sa dajú obstarať.

Samotné vyvolávače by pre potrebnú reakciu nestačili, k svojej práci potrebujú ďalšie látky. Skoro každý vyvolávač potrebuje zásadité prostredie. Medzi zásady, ktoré sa vo vývojkách objavujú najčastejšie patria najmä hydroxyd sodný, uhličitan sodný, uhličitan draselný, borax (tetraboritan sodný), ale najmä Kodalk (metaboritan sodný). Ďalšími látkami sú látky prezervačné, alebo tzv. antioxydanty, za všetky spomeniem siričitan sodný (Na2SO3), látky spomaľujúce – bromid draselný, možno nejaký ten konzervant , látky brániace hrudkovateniu prášku, či látky napomáhajúce rozpúšťaniu prášku vo vode.

Najlepší je príklad. A úplne najlepším príkladom je vývojka vývojok – Kodak D-76:

  • voda 55°C                      750 ml
  • siričitan sodný                  – tak na špičku noža
  • metol                            2 g
  • hydrochinon                      5 g
  • siričitan sodný bezvodý        100 g
  • metaboritan sodný (alebo borax)  2 g
  • voda do                       1000 ml

Samotný predpis D-76 nikdy zverejnený nebol a verzií používaných rôznymi výrobcami sú stovky.  Čo je ale dôležite, všetky fungujú a nič sa nestane, ak si jeden vymyslíte sami.

Ale späť k predpisu. Voda na zamiešanie musí byť pomerne teplá, sleduje sa hlavne bezproblémové rozpúšťanie, ideálne je keď je voda pred použitím prevarená. Jednak sa stratí tzv. prechodná tvrdosť, ale dôležitejšie je varom vypudiť všetok rozpustený kyslík. Ďalej treba dodržať poradie. Najprv tak na špičku noža rozpustíme siričitanu. To preto, lebo už toto malé množstvo stačí na prvotnú ochranu metolu pred oxydáciou. Keby ste to chceli prehnať a vsypať všetok siričitan, vedzte, že by sa vám nemuselo podariť rozpustiť všetok metol. Takže naozaj, iba na špičku noža. Ďalej rozpúšťame metol. Za stáleho miešania, miešaním sa nesmie dostať do vody kyslík, opatrne. Keď sa metol rozpustí, pridáme hydrochinon. Až keď sa rozpustí tento, pridávame siričitan. Siričitanu je hodne, rozpustiť ho je trošku výzva. Skoro by som povedal, že ideálne je, keď pomocník pridáva prášok po kávových lyžičkách a hlavný hrdina mieša tak, aby vlastne prášok nepadol až na dno. Keď sa rozpusti aj ten a roztok zostane číry, môžeme pridať borax.

Roztok necháme vychladnúť a potom ho prefiltrujeme cez filtračný papier. Nechce sa nám? Mám príma nápad. Roztok sa nechá odstáť v pokoji a na druhý deň sa opatrne zleje do fľaše sledujúc, aby kal na dne ostal v nádobe, kde stál. /dekantácia/

Tak. Vo vývojke máme vodu. Voda je solvent, ten zabepečuje disociáciu jednotlivých látok, vhodné prostredie pre reakciu. Voda spolu s rozpustenými látkami ľahko vniká do želatíny k bromidu striebornému.

Korektúra: Peter Girman

Don`t copy text!